Dejiny opery

Po zániku antickej drámy a komédie doprevádzanej hrou na lýre, sa v stredoveku divadelné predstavenia obmedzili na nábožensky ladené predstavenia v chrámoch. S nástupom renesancie v 16. storočí vzrastal aj záujem oživiť antické divadlo. Texty niektorých antických divadelných hier sa zachovali, ale keďže Gréci nepoznali noty, nikto nevedel (a nevie dodnes) aká hudba existovala v antickom grécku. Bolo preto potrebné vymyslieť niečo nové - spevácky štýl ktorý by vyjadroval pocity a vášne.

V roku 1640 vzniklo v Benátkach 1. operné divadlo San Cassiano a čoskoro ho nalsledovali divadlá v ďalších talianskych mestách. Majstrom opery sa v tom čase stal Claudio Monteverdi, ktorý pôsobil v Mantove a neskôr v Benátkach. Prvé opery vznikali teda hlavne pre panskú spoločnosť. Na rozdiel od vrchnosti, mešťania túžili viac po veselosti, ako po dráme. Spočiatku sa zábavný štýl sústredil na preklenutie dlhej prestávky medzi dejstvami, keď boli potrebné komplikované prestavby scény. Za zakladateľa komickej opery sa považuje Giovanni Battista Pergolesi.

K vývoju opery v 2. polovici 19. storočia významne prispeli aj iné euvrópske národy, hlavne Rusi (napr. Nikolaj Rimskij-Korsakov, Modest Petrovič Musorgskij, Peter Iljič Čajkovskij) ale aj Česi (hlavne Bedřich Smetana a Antonín Dvořák).