Claudio Monteverdi

Claudio Monteverdi je považovaný za dovŕšiteľa hudobnej renesancie v podobnom zmysle ako je Johann Sebastian Bach dovŕšiteľom baroka. Na rozdiel od Bacha však jeho hudba zároveň dokorán otvára dvere novej hudobnej epoche, baroku. 

Monteverdi bol prvým skladateľom, ktorý vo svojich dielach zámerne využíval disonanciu, a tým rozšíril harmonické možnosti európskej hudby. Jeho ďalšími významnými inováciami v oblasti techniky hry na strunové nástroje je zavedenie tremola (stáleho opakovania rovnakého tónu) a pizzicata.  

Monteverdiho celoživotná piesňová tvorba, ktorú sústreďoval do svojich kníh madrigalov, demonštruje postupný prechod od polyfónneho štýlu renesancie k barokovej monódii. 

Jeho ôsma kniha madrigalov, posledná, ktorú sám pripravil na vydanie, sa volal Madrigaly vojnové a milostné. Je považovaná za vrcholné dielo madrigalovej tvorby vôbec. Po smrti upadol Monteverdi do zabudnutia. Jeho dielo objavil až taliansky skladateľ a hudobný vedec Gian Francesco Malipiero, ktorý ho v šestnástich zväzkoch vydal.